Dobrý deň všetkým, ktorí ste otvorili webové stránky Armády spásy na Slovensku.
Práve sme prešli z našej “sesterskej” Armády spásy v ČR, respektíve z ich webových stránok na naše, slovenské. K tejto zmene sme museli pristúpiť z dôvodu nepraktickej správy stránok. V podstate tie naše tam „umreli“.
Verím, že tieto budú živšie a živšie. Ešte nemáme všetko dokončené, ale nechceli sme dlhšie čakať. Budeme postupne dopĺňať všetko, čo zatiaľ chýba. Musím priznať, že nám to ide lepšie v teréne s ľuďmi, ako pri správe a písaní článkov a správ.
Preto vás prosíme o zhovievavosť a trpezlivosť. Súčasťou týchto stránok by mali byť krátke zamyslenia ako duchovné tak zamerané k službe, ktorú robíme. Dovoľte mi dnes s týmito zamysleniami začať.
KROK ZA KROKOM
Často počujem diskusie o segregácii Rómov v školstve. Šíria sa rôzne názory a nariadenia.
V súčasnej dobe sa snažíme pripraviť projekt pre našu službu v rómskej komunite v Trebišove. Takmer sedem tisíc ľudí sústredených do jedného miesta.
Radi by sme tu vybudovali materskú školu aspoň pre sto detí. Aké deti tam budú chodiť? Z centra? Z druhej strany Trebišova? Alebo tie, ktoré to majú najbližšie? Preto v tejto škôlke budú takmer sto percentne zastúpené rómske deti.
Podobne je to so základnými školami, ktoré stoja v blízkosti osád a veľkých get. Školu v čínskej štvrti budú určite navštevovať predovšetkým čínske deti z tejto štvrte – to je pre všetkých logické. Rovnako to platí aj pre deti z veľkých osád. Žiadny rodič nebude posielať svoje deti niekam inam. Percentuálne zastúpenie komunít v škole bude vždy odrážať percentuálne zastúpenie komunít okolo školy.
Pokiaľ chceme, aby boli v školách zastúpené ako deti majority tak z rómskej menšiny, musia obe komunity bývať okolo školy. To znamená začať s tým, že pre Rómske rodiny bude jednoduchšie zohnať nájomné byty medzi majoritou.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že to je veľmi ťažké aj pre Rómov s akademickým vzdelaním, nieto ešte pre rodiny z geta.
Každé mesto a každá osada alebo geto je iné. Je potrebné pristupovať individuálne. Čo bude fungovať tu, nemusí fungovať inde.
Nesnažme sa tým, že chceme rýchlo a za každú cenu napraviť chyby z minulosti, robiť opatrenia, ktoré preskakujú jednotlivé vývojové kroky. Jednoducho to nebude fungovať. Všetko aj my samotní prechádzame vývojom. To, čo sme schopní dnes vidieť a rešpektovať, sme si pred desaťimi rokmi neboli schopní ani uvedomiť.
Dôležité je, aby všetci mali rovnaký prístup k vzdelaniu na všetkých úrovniach.
KROK ZA KROKOM si vyžaduje trpezlivosť a čas. Oboje sa nám často nedostáva. Napriek tomu sa stále učím byť trpezlivý a mať dostatok viery na to, aby ma nedostatok času netlačil do kúta.
Trpezlivosť je jeden z prejavov lásky. Božej lásky. Ak verím tomu, čo robím (alebo viem, že je to mojím poslaním, ktoré mi Boh zveril), nemusím sa ponáhľať. Predovšetkým sa nemusím nechať tlačiť časom. Nie nadarmo je písané, že ten ktorý verí sa neponáhľa. Ide o to, že viera sa neriadi iba tým, čo vidia oči a tým, čo sa okolo deje. Viera vidí cieľ, ktorý často ľudia okolo nevidia, preto nás títo ľudia tlačia a chcú mať výsledky ihneď.
Trpezlivosť prináša dozreté ovocie, ktoré chutí, netrpezlivosť naopak nedozrelé a trpké.
Trpezlivosť nás vedie krok za krokom, bez toho, aby sme preskakovali vývoj a chodili skratkami.
Prajem nám všetkým dni prežité v Božej priazni, v jeho láskavosti a trpezlivosti s nami.
Josef Knoflíček